Vodotesný betón je špeciálny druh betónu, pri ktorom sa vďaka špeciálnym postupom zabezpečila dostatočná odolnosť proti účinkom tlakovej vody. Z vodotesných betónov sa prevažne budujú betónové konštrukcie, ktoré sú dlhodobo vystavené vode a vodnému tlaku. Obľuba výstavby podzemnej spodnej stavby rodinných domov namiesto izolovania klasicky vybudovaného suterénu prudko narastá. Firmy, ktoré zvládli technológiu vodotesného betónu, sa k izoláciám fóliami alebo bitúmenovými pásmi vracajú len v prípade radónového rizika.
Na hydroizoláciu spodnej stavby možno použiť tieto materiály:
- bitúmenové materiály (od základných bitúmenových náterov cez bitúmenové pásy s rôznymi úpravami po bitúmenové povrchové vrstvy modifikované plastmi). Bitúmenové hydroizolácie sa zvyčajne aplikujú vo viacerých vrstvách, aby sa zabránilo chybám, ktoré vznikajú pri zhotovení. Zároveň tieto vrstvy slúžia aj ako ochrana proti mechanickému poškodeniu. Počet vrstiev závisí od namáhania hydroizolácie.
- plastové hydroizolačné pásy (pásy z PVC, pásy PIB, ECB, EVA, samolepiace plastové fólie a rozličné elastoméry). V súčasnosti sa plastové hydroizolačné pásy používajú len v jednej vrstve. Vzhľadom na zvýšené riziko mechanického poškodenia ich treba chrániť ďalšou ochrannou vrstvou;
- profilované kovové pásy z medi alebo ušľachtilej ocele sa používajú na zosilnenie mimoriadne namáhaných hydroizolácií;
- hydroizolačné suspenzie alebo omietky na báze cementu vytvoria tesnú povrchovú ochranu, takže na niektorých materiáloch (napríklad na betóne) predstavujú dodatočnú hydroizolačnú ochranu. Suspenzie sa nanášajú v hrúbke 3 až 10 mm, väčšinou vo viacerých vrstvách, na pevný, neprašný a plochý podklad bez trhlín a možno ich použiť proti tlakovej vode aj na vnútorné strany objektov;
- tekuté fólie patria medzi alternatívne hydroizolácie a používajú sa pod keramické podlahoviny, napríklad v miestnostiach s mokrou prevádzkou, a na menšie konštrukčné prvky.
Dodatočnú hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti možno realizovať tromi spôsobmi:
- impregnovaním a injektovaním hydroizolačných chemických látok (vodné sklo, parafíny, živice a iné),
- mechanickými vodorovnými predelmi z nehrdzavejúcich kovov alebo plastových fólií,
- odvlhčovaním elektroosmózou.
Hydroizoláciu spodnej stavby treba ukončiť až nad úrovňou terénu. Nad terénom sa dajú bitúmenové zvislé hydroizolácie ukotviť len na špeciálne nosiče omietky, respektíve na malty, soklovú omietku alebo soklový obklad. Ochrana proti striekajúcej vode sa zväčša zhotovuje z dvojvrstvovej vodotesnej omietky hrubej minimálne 20 cm. Týmto spôsobom sa vyhnete opticky nápadnému soklu. Alternatívou sú primurované alebo odvetrávané obklady v oblasti sokla. Obklad sokla mrazuvzdornými tvarovkami alebo ostropálenými tehlami je veľmi trvácne riešenie, ale iba v tom prípade, ak je hydroizolácia spodnej stavby vytiahnutá až pod obklad.
Tepelná izolácia spodnej stavby
Tepelná ochrana stavebných konštrukcií zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu ako za čias nízkych nákladov na energiu. Žiaľ, u nás sa táto skutočnosť ešte vždy podceňuje. Preto zanedbaná tepelná izolácia spodnej stavby, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, spôsobuje značné úniky tepla. Tepelná izolácia zväčša znamená súvislé obalenie budovy dostatočne tepelne nepriepustnými materiálmi. Z tohto dôvodu je napríklad pri stavbe nízkoenergetických alebo pasívnych domov nevyhnutná tepelná izolácia aj pod základovou doskou.
Tepelná izolácia zhotovená na vonkajšej strane hydroizolácie tvorí zároveň trvalú ochranu proti mechanickému poškodeniu a teplotným zmenám tak hydroizolácie, ako aj celej spodnej stavby.
Vhodná tepelná izolácia, drenáž a mechanická ochrana hydroizolácie suterénu môžu ušetriť značné množstvo energie.
Najbežnejším tepelnoizolačným materiálom, ktorý sa používa na zateplenie spodnej stavby, je extrudovaný polystyrén. Medzi jeho vlastnosti, ktoré ho predurčujú na použitie na spodnú stavbu, patria vyššia pevnosť a mechanická odolnosť. Ak chcete zlúčiť tepelnoizolačnú a drenážnu funkciu, môžete použiť dosky z extrudovaného polystyrénu, ktoré majú na povrchu nehnijúcu geotextíliu odolnú proti humusovým látkam z pôdy, zmenám a mrazu. Suterénne dosky sa pripevňujú na steny bezrozpúšťadlovými lepidlami s preplátovaním drenážnou rohožou na vonkajšej strane. Podmienkou dobrej funkcie systému je účinná drenáž pri päte dosiek. Po zabudovaní pod úroveň terénu pôvodný tepelný odpor dosiek neklesá viac ako o 5 %.