Na správne fungovanie zelenej strechy je dôležitý nielen vhodný návrh skladby strešného plášťa, ale aj kvalita hydroizolačného systému. Nevyhnutná je najmä kvalitná povlaková krytina, odolná proti prerastaniu koreňov. Materiálmi vhodnými na hydroizolačný systém vegetačných striech sú modifikované asfaltové pásy, polyolefinické či polymérne fólie.
V závislosti od finančných prostriedkov sa hydroizolácia vegetačnej strechy realizuje ako jedno- alebo dvojvrstvový systém. Významnou výhodou jednovrstvového systému je jeho nižšia cena, treba však pri ňom dbať na vysokú kvalitu materiálu a na disciplínu aj ohľaduplnosť počas realizácie – fóliové hydroizolácie s menšou hrúbkou sú totiž náchylnejšie na poškodenie. Dvojvrstvový hydroizolačný systém je síce drahší, zato však bezpečnejší, teda pre investora je istejšou voľbou. Hľadať chybu na hotovej vegetačnej streche je totiž naozaj problematické. Výhodou dvojvrstvového systému je, že aplikáciou prvej vrstvy sa zabezpečí hydroizolácia strechy. Potom sa môžu robiť na streche ďalšie práce (napríklad klampiarske) a po ukončení všetkých prác sa strecha uzavrie druhou vrstvou povlakovej krytiny. Aj v tomto prípade však treba kontrolovať kvalitu a priebeh celej realizácie.
Hydroizolácia bráni prenikaniu vlhkosti a prerastaniu koreňov rastlín do strešnej konštrukcie. Okraje hydroizolácie musia byť vyvedené pod oplechovanie atík, veľmi pozorne sa musia zaizolovať aj všetky priestupy (vetráky, svetlíky, komíny a podobne). Až po dokončení hydroizolácie a drenážnej vrstvy nastupuje záhradnícka profesia a vytvára sa vegetačná vrstva. V tejto fáze sa musí zvlášť dbať na to, aby sa hydroizolácia nepoškodila. Hydroizoláciu je dobré chrániť proti mechanickému poškodenie technickou textíliou.
Drenážna vrstva slúži na odvádzanie prebytočnej závlahovej či zrážkovej vody od koreňov rastlín. Väčšinou ju tvoria sypké materiály, napríklad štrk, ľahké pórové kamenivo (drvená ľahká láva či pemza), tehlová drvina, škvara, umelé kamenivo (keramzit, expandid) a podobne. Na tento účel môžu slúžiť aj plastové drenážne rohože alebo perforované kupolková fólie. Voda vymýva z pôdny jemné častice, ktoré by drenážnu vrstvu sústavne zanášali, preto sa medzi vegetačný substrát a drenážnu vrstvu vkladá filtračná vrstva, zväčša tvorená geotextíliou alebo rohožou z minerálnej plsti.
Hydroakumulačná vrstva sa pri strechách s intenzívnou strešnou zeleňou (strešné záhrady) vkladá pod vegetačný substrát, a slúži na udržanie minimálneho množstva vody, potrebného na život rastlín. Pri intenzívnych zrážkach plní do istej miery aj funkciu drenáže. Hydroakumulačné vlastnosti môžu zabezpečiť dosky z minerálnych vláken, schopné nasať veľký objem vody. Pri strechách s extenzívnou zeleňou je hydroakumulačná vrstva skôr výnimkou, používa sa len pri veľmi tenkej vrstve substrátu (2 až 4 cm).
Na filtračnú alebo podľa potreby na hydroakumulačnú vrstvu sa kladie vegetačný substrát (najčastejšie zmes rašeliny a záhradnej zeminy). Jeho zloženie, hrúbka a častosť zálievky závisia od druhu zelene.
Celistvosť strešnej konštrukcie a dôkladné vyhotovenie jednotlivých vrstiev vrátane detailov sú mimoriadne dôležité z hľadiska výsledných vlastností strechy. Vynechanie, nevhodný návrh alebo neodborná realizácia niektorej časti strechy môže neskôr spôsobiť vážne poruchy strešného plášťa.
Okrem spôsobu zostavenia strešného plášťa sa zelené strechy delia na intenzívne a extenzívne. Extenzívna vegetačná strecha s výškou vegetačného súvrstvia od 60 do 150 mm postačí najmä záhradníkom, ktorí trpia nedostatkom času – je vhodná na nízku zeleň, nenáročnú na starostlivosť, ako sú napríklad suchomilné skalničky či trávy. Ak by však strechu mali zdobiť kvety, kríky či zelenina, výška vegetačného súvrstvia by bola viac ako 300 mm, v prípade väčších stromov dokonca viac ako 500 mm. Tu je vhodnou voľbou strecha pre intenzívnu zeleň. Extenzívna aj intenzívna zeleň si vyžadujú vhodnú a pravidelnú starostlivosť – dopĺňanie živín a zalievanie musí byť rovnaké ako v bežnej záhrade a nemožno ich zanedbať. Rozhodnutie pre intenzívnu alebo extenzívnu vegetačnú strechu však má vplyv nielen na vzhľad strechy či nároky na starostlivosť o rastliny, ale najmä na nosnú konštrukciu. Tá totiž treba dimenzovať s ohľadom na hrúbku, a teda aj hmotnosť strešných vrstiev.
Nezanedbateľnou výhodou plochých striech je ich atmosféra či relaxačná funkcia. Aj uprostred mesta tak môže vzniknúť priestor na letné opaľovanie, grilovanie, pestovanie obľúbenej zeleniny alebo čítanie, či ranné posedenia pri voňavej káve. Možností je veľa a záleží len na vás, akému spôsobu trávenia voľného času dáte prednosť.
Strešná vegetácia môže byť extenzívna alebo intenzívna – druh strechy si treba zvoliť podľa jej budúceho využitia a želaných vlastností.
Extenzívna strešná zeleň sa zakladá na strechách s nízkou únosnosťou (60 až 300 kg/m2), výška substrátu sa pri tomto type zelene pohybuje od 2 do 5 cm. Je menej náročná technologicky aj finančne, znamená však vyššie nároky na výber rastlín, ktoré musia zniesť extrémne podmienky takéhoto stanovišťa. Na tento druh striech sú vhodné rastliny, ktoré sa rozrastajú do priestoru, pri dostatku vlahy ľahko regenerujú a nevyžadujú pravidelnú a častú údržbu. Komplikované je tiež určenie optimálnej skladby extenzívneho vegetačného substrátu, ktorý umožňuje rast vysadených rastlín a zároveň zamedzuje rast nežiaducich burín. Charakter výsadieb je prirodzený, skupiny rastlín sa často prelínajú a pripomínajú tak zahustené prirodzené spoločenstvá.
Intenzívna strešná zeleň sa zakladá na strechách s vyššou únosnosťou – od viac ako 300 do 2 000 kg/m2 – a je charakteristická väčšou hrúbkou substrátu – v rozpätí 30 až 100 cm (a viac). Takéto strechy sa už budujú ako pochôdzne, môžu sa tu využiť aj niektoré drobné architektonické prvky. V praxi to znamená široké možnosti využívania strešnej záhrady na rôzne odpočinkové aktivity či ako rozšírenie obytného priestoru. Ďalšou možnosťou je vybudovanie úžitkovej záhrady, to znamená pestovanie zeleniny, bobuľovín, byliniek i drobného ovocia. Kompozičné zásady sú pri strešných záhradách takmer zhodné s bežnými záhradnými a sadovníckymi úpravami.